Nik nie je ostrovom
Iba sám pre seba
Každý je kúskom kontinent,
Čiastkou pevniny
Ak more odplaví čo len jednu hrudu
Ochudobní to celú Európu,
Ako by odnieslo mys, či statok
Patriaci priateľom či tebe samému
Každou smrťou sám sa zmenšujem
Lebo som súčasťou ľudského rodu
Preto sa nepýtaj, komu zvonia do hrobu
Zvonia vždy tebe
John Donne (1571-1631)
Slovenské národné pokračovanie
V auguste roku 1944 sa na Slovensku ľudia rôznych názorov, vyznaní a národností postavili proti režimu, ktorého každodennou realitou bolo šliapanie po ľudskej dôstojnosti, šikana, útlak a vraždy páchané na vlastnom obyvateľstve. Odmietli sa prizerať zločinom a nespravodlivosti, tak ako mnoho iných ľudí pred nimi, a pridali sa k dlhej európskej tradícii odporu voči tyranom.
Dejiny však nekončia a spoločenský kvas priebežne vyplavuje na povrch nových adeptov na funkciu tyrana kŕčovito túžiaceho po moci nad životmi ostatných. Odkaz SNP bude aktuálny, pokiaľ sa ľuďom nepodarí vysporiadať sa s vlastným strachom, malosťou a nenávisťou. Zápas o vzájomný rešpekt, úctu k životu a pokojné spolužitie sa vinie dejinami odnepamäti. Pokračuje aj dnes.
Slovensko je krajinou, v ktorej žili a budú žiť ľudia s rozličným pôvodom, rodovou a sexuálnou identitou, názormi alebo vierou. Je križovatkou Európy, na ktorej sa od praveku stretávali ľudia z celého sveta a ich kultúry. Každý z nás v sebe nesie zlomky nesmiernej rôznorodosti, stopy po prúdoch ľudí, kultúr, či mnohotvárnej tvorivosti, odkazy pestrého toku dejín prúdiaceho našou krajinou. A občas sa objaví ktosi, kto by chcel ostatným vnútiť vlastnú predstavu o našej spoločnej identite, vylúčiť niektorých z nášho spoločenstva a ovládať naše životy.
História nás učí, že tieto túžby nás môžu doviesť len k násiliu, ktoré ako jediné môže takúto falošnú predstavu o jednote na krátky čas nastoliť. Zároveň nás učí, že rôznorodosť sa vždy znova objaví a dúha nakoniec prekryje šeď. Ľudia sa vždy postavia proti útlaku a tyranii, pretože túžia slobodne rozvíjať svoju jedinečnosť. Všetci sme ľudia, sme zároveň rovnakí aj odlišní a sme odkázaní žiť spolu vo svojej rôznorodosti. Kto nectí človeka v každom jednom z nás, uberá zo svojej ľudskosti a vydáva sa na cestu za monštrami. Nechceme, aby Slovensko bolo krajinou monštier, smutnou krajinou, v ktorej prevládne nenávisť voči každej inakosti a s ňou aj strach z vlastnej ľudskosti.
Chceme, aby sme v tejto krajine mali všetci dôstojný domov bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame, s kým žijeme, koho milujeme, bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie, kultúrne zázemie, pohlavie, rod či sexuálnu orientáciu, aby sa naplnili slová z našej ústavy, ktorá hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu a náboženstvo. Aby naša krajina prekvitala všetkými farbami. Chceme sa stať národom, ktorý bude pozitívne prijímanie rôznorodosti, odlišnosti a inakosti považovať za svoju základnú kultúrnu hodnotu. A ktorý odmietne fašizmus vo všetkých jeho podobách. Veríme, že sa to dá. Preto pokračujeme…
Za iniciatívu Slovenské národné pokračovanie
Eva Riečanská,
Peter Vittek,
Alena Faragulová,
Juraj Kiss,
Edo Mrva.
V Bratislave 25. augusta 2015.